Slovenská klasika

Spomienky Evy Jankovičovej-Joštiakovej sú prakticky jediné, ktoré aspoň memoárovo približujú dve neznáme kapitoly zo života slovenského politického exilu.

,,Písať som začal v marci 1978 a cítil som sa ako otrávený mních,"" odpovedal Umberto Eco na otázku, ako vznikla myšlienka napísať Meno ruže.

V prípade Svetozára Hurbana Vajanského sú všetky jeho aktivity – ako básnika, spisovateľa, redaktora, spolkového činiteľa, organizátora národných podujatí — prepojené s jeho politickými postojmi.

Kniha Fragmenty je rozsiahla štúdia – esej (skladá sa z niekoľkých častí), ktorá sa síce nevznáša nad ľuďmi a nad vecami, ako je to u nás zvykom od čias Alexandra Matušku, ale preniká do ľudí a do vecí, nedbá na „krásu“, ale chvíľami vzplanie zvláštnym ohňom, z akého vzniká sama báseň.

Rozhlasová hra M. Grolla – redaktora, autora rozprávok pre deti, fíčrov, humoristických pásiem, rozhlasových a kabaretných hier – A vzklíčilo slovo zaujme milovníkov slovenských národných dejín.

Autor prichádza po dvoch rokoch s druhou zbierkou aforizmov. Usiluje sa vidieť každodenný život s odstupom a humorom. Robí to aj vo chvíľach, keď nie je príliš veselo. Akoby to robil práve kvôli tomu. Akoby veril, že sa usmejeme.

Sugestívny autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Hela Volanská sa narodila v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu.

Marek Kupčo – režisér a scenárista – je aj plodným literátom. Poviedky a divadelné recenzie uverejnil v mnohých novinách a časopisoch. Knižne mu vyšli Delírium (2001), Čierna diera (2003), Tri stromy (2007) a divadelné hry Tuniekraj, Krutohlav a Verena a Navara – strážkyňa ohňa

V tejto knihe úvah, aforizmov a miniportrétov sa Per Wästberg, predseda Nobelovho výboru Švédskej akadémie, predstavil ako svetaznalý, vnímavý intelektuál so zmyslom pre básnickú aj gnómickú skratku.

Jubilejný zborník (ďalší z dielne zostavovateľa Jozefa M. Rydlu) obsahuje pestrú paletu odborných štúdií i umeleckých príspevkov od prominentných autorov.

Krátka próza Tida J. Gašpara predstavuje zaujímavý impulz pre slovenskú literatúru prvého poprevratového desaťročia. Dielo Tida J. Gašpara sa tradične považuje za počiatočnú etapu lyrizačných tendencií v medzivojnovej próze.

Vyberať z diela Jána Kollára nie je také jednoduché. Tento veľký básnik je až do takej miery mumifikovaný, že oživiť ho vyžaduje poznanie a cit. Oboma predpokladmi disponuje znalec nášho národného obrodenia Miloslav Vojtech.