Je nedeľa osemnásteho augusta 1990. Sedím na tribúne strahovského megaštadiónu a štípem sa do tváre, či je to skutočnosť alebo sen. Bolo nás tam vraj asi stotisíc. Čakáme, aby sme si prežili vystúpenie The Rolling Stones. Už verím, že zmeny, ku ktorým došlo na sklonku minulého roku, sú skutočné. Chtiac nechtiac som sa musel obzrieť viac ako dvadsať rokov naspäť… Stál som vtedy v červených trenírkach v telocvični, kde spolužiak Vláďa pri ribstole suverénne žongloval s menami ako George, Paul, John a Ringo a ja na neho nechápavo civel. Po škole nás pár okolostojacich pozval k sebe domov, aby sme si vypočuli, čo sme ešte nepočuli. Prišiel som, vypočul nielen spomínanú štvoricu a bol som úplne a definitívne stratený. Nestala sa z toho pre mňa obyčajná módna vlna, ale doslova uhranutie na celý život, čoho dokladom je aj táto kniha…