Daisy Mrázková v krátkych poviedkach deti učia, že svet sa dá pochopiť z malých obyčajných vecí, ktoré môžeme vidieť v lese, na lúke alebo aj v meste na ulici, len sa na ne musíme poriadne pozerať. A pozerať sa znamená: pozorovať, premýšľať, poznávať naozaj zblízka… nahliadnuť pod kôru stromov, naučiť sa rozoznávať vône, sledovať, ako sa stmieva, a zažiť také veľké dobrodružstvá, ako malý plšík, ktorého mamička pustila prvýkrát na prechádzku. Aké je to byť sám – rozhliadať sa okolo seba a ucítiť nebezpečenstvo, dozvedieť sa, čo znamená mať strach, alebo naopak pochopiť, čo to je mať rád, zachvieť sa pred krásou, dokonalosťou, klásť si prvé otázky… Knihy Daisy Mrázkovej vedú nenásilným, krehkým spôsobom k najpodstatnejším otázkam ľudskej existencie. Text sprevádzajú rovnako krehké, ale pritom výrečné ilustrácie.