„Zostal vsunutý vo vnútornom vrecku starého koženého puzdra na diár, kúpeného cez internet. Maličký abecedný notýsok na zapisovanie adries a telefónnych čísel z roku 1951. A: Aragon. B: Breton, Brassai, Braque, Balthus… Užaslo som listovala zažltnutými stránkami. C: Cocteau, Chagall… E: Éluard… G: Giacometti… Pri každom mene telefón, často aj adresa. L: Lacan… S: Sarraultová… Dvadsať stránok, na ktorých sú zoradení najväčší povojnový umelci žijúci v Paríži. Kto ich mohol poznať a stýkať sa s nimi? „Trvalo mi tri mesiace, kým som zistila, že v ruke držím notýsok Dory Maarovej.“ Keď si Brigitte Benkemounová zaobstarala na eBay použitý obal na notýsok, netušila, že na ňom objaví popísaný zápisník, plný mien osobnostných parížskych bohémov. Pri následnom pátraní zistila, že adresár patril umelkyni a jednej z múz a mileniek Pabla Picassa – „plačúcej žene“ Dore Maarovej. Slávnej fotografke, ktorá sa plne odovzdáva Picassovi a vášnivá láska k nemu ju zničí – po ich rozchode odchádza do ústrania, na ďalších šesťdesiat rokov života sa ponára do maľby a celou svojou bytosťou sa odovzdáva Bohu. Pri dvojročnom pátraní po jeho osude ožíva bohémsky Paríž dvadsiateho storočia a objavujú sa aj ďalší priatelia a známi, ktorých si Dora v roku 1951 do notýska už nezapísala – Georges Bataille, Max Jacob, Man Ray… a samozrejme (všadeprítomný) Picasso.