Historický vývoj posledných storočí je svojím spôsobom bojom medzi demokraciou a rôznymi typmi diktatúr. Zvláštnym prípadom je Rusko, ktoré síce po revolúcii 1904–1905 začalo pomalý postup k oslabeniu samoderžavosti, avšak ten bol na takmer celé jedno storočie zastavený prvou svetovou vojnou a Októbrom 1917. Nová boľševická moc radikálne zmenila sociálnu a hospodársku štruktúru krajiny a ďalšie dras vtiskl stalinský totalitný režim, ktorý nastúpil na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. Zmeny, ktoré tento režim od konca 40. rokov neskôr aplikoval aj na krajiny sovietskeho bloku, vrátane Československa. Niektoré dôsledky stalinskej transformácie sú ešte stále zreteľné. Výskum stalinizmu je vysoko aktuálny, a to nielen ako významný fenomén histórie, ale aj súčasnosti. O autorovi: PhDr. Bohuslav Litera, CSc. (* 1950), historik, vedecký pracovník Historického ústavu AV ČR, prednáša na Inštitúte medzinárodných vzťahov FSV UK. Odborne sa zameriava na moderné dejiny Ruska v 20. storočí. Je autorom či spoluautorom niekoľkých monografií, oi. Vzájomné vzťahy postsovietskych republík (1998, spolu s L. Švecom, J. Wannerom, B. Zilynským); Východ. Vznik, vývoj a rozpad sovietskeho bloku 1944–1989 (2000, spolu s M. Tejchmanom a J. Vykoukalom); História Červenej armády 1917–1941 (2009); Dejiny Ruska v dátach (2010 s M. Pečenkou) a mnohých odborných časopiseckých štúdií publikovaných najmä v časopisoch Slovanský prehľad, Moderné dejiny, Slovanské historické štúdie ai.